Index :: Napíšte starostovi

Napíšte starostovi

V tejto diskusii starosta Mestskej časti Košice - Sídlisko Ťahanovce, odpovedá na Vaše otázky.
  Posledná zmena: 3.9.2010, 17:38

Zoznam všetkých diskusií  

Zoznam diskusných tém:

Témy: 616   Strán: 62   [ Predchádzajuca | 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 | Ďalšia ]  

Oplotenie detského ihriska     Posledná zmena: 28.7.2010, 15:41   Autor: Romek883   Odpovedí: 5

Dobrý deň, veľa rodín s malými deťmi privítalo rekonštrukciu detského ihriska na dvore medzi Havanskou a Bukurešťskou ulicou. K úplnej spokojnosti však chýba ešte posledný krok - oplotenie. Myslím, že to bola nemalá investícia na to, aby bolo ihrisko znehodnotené ožratými vandalmi a výkalmi psov. Bezohľadní psíčkari (česť výnimkám) bez mihnutia oka nechajú svojho psa vykonať potrebu v strede ihriska. O popíjajúcich a vyvreskujúcich pubertálnych výrastkoch ani nehovorím. Jednoduchý plot s tabuľou - Bez psa, cigarety, alkoholu - ako to majú v iných častiach, by veci pomohlo. Budete nad niečim takým uvažovať? Ďakujem

Kolíkova výzdoba     Posledná zmena: 26.7.2010, 21:36   Autor: mis   Odpovedí: 0

Dobrý deň Pán starosta touto cestou Vás chcem požiadať o doriešenie prístupu obyvateľov ul.Činska 18 a 20 k bytovke za účelom vyloženia a naloženia osobných vecí nájomníkov.Nakoľko pred časom tu bola umiestnená kolíková výzdoba na zabránenie parkovania motorových vozidiel čo súhlasím ale následne týmto konaním sa zabránilo aj jedinému prístupu k vchodovej bráne na vyloženie a naloženie osobných vecí nájomníkov. Momentálny prístup je len cez trávnatú plochu. Je tu zástavka autobusu na ktorej je taktiež zákaz zastavenia.Skúsme nájsť riešenie. Ďakujem

Odkúpenie bytu a POZEMKU do osobného vlastníctva     Posledná zmena: 22.7.2010, 08:48   Autor: jurajpeter   Odpovedí: 1

Dobrý deň,v blízkej budúcnosti plánujem odkúpiť byt v ktorom bývam do osobného vlastníctva, a teda spolu s pozemkom. Keďže bývam v najnovšej časti sídliska, dostala sa ku mne informácia, že tieto pozemky ešte nemožno odkúpiť. SBD prevedie byt do OV, ale pozemok nie. Takisto som od viacerých susedov počul, že už dosť dlho čakajú na odkup pozemku, aj keď byt majú v OV dávnejšie, doteraz sa nič nedeje, aj keď žiadosti na tento úkon majú podané dávno. Môžete o tejto problematike niečo viac napísať ? Ako mám postupovať, keď ja by som chcel odkúpiť do OV byt aj spolu s pozemkom súčasne? V staršej časti sídliska obyvatelia nemajú s odkupom pozemku do OV prinaležiacom k bytu žiadny problém.Ďakujem za odpoveď.

	miniliga 2011     Posledná zmena: 22.7.2010, 08:24   Autor: brekeke   Odpovedí: 8
	Pan Starosta, tak ako? Bude, nebude? komunalne volby sa blizia :)

	chcem sa informovat     Posledná zmena: 20.7.2010, 10:26   Autor: gol   Odpovedí: 1
	Bude sa nieco robit s cestou ked bocime na tahanovce smerom z presovskej ta zakruta a cesta je tam strasna a aj hlavna cesta smerom hore okolo tahanoviec sama diera.

	odpad vs. neprispôsobiví občania     Posledná zmena: 20.7.2010, 10:24   Autor: arnex   Odpovedí: 1
	Dobrý deň, menšia otázočka. Nedalo by sa také niečo uskutočniť aj u nás na sídlisku tak ako je to v článku http://korzar.sme.sk/c/5471156/smetne-kose-v-trebisove-uzamkli-chrania-ich-cipy.html aby to u nás tiež nevyzeralo tak ako po nájazde ,,tornáda´´ v podobe neprispôsobivých občanov bývajúcich blízko sídliska ?

prístup k LIDLu     Posledná zmena: 9.7.2010, 10:26   Autor: JanaB   Odpovedí: 11

Dobrý deň p.starosta, chcela by som Vás poprosit o pomoc.Pri dostavbe Lidlu, boli veľmi rýchlo a nekvalitne vybudované nové 3 schodíky smerom od Lidlu cez jednosmernú Bruselskú ulicu na chodník. Schody z dlažobných štvorcov boli v 3 radoch po dva voľne položené, čo spôsobovalo pohyb samotných dlaždíc. Nakoniec došlo aj k zlomeniu jednej dlaždice, ktorá asi presahovala obrubník cesty. Dnes, už viac ako mesiac, tu tieto schodíky nie sú vôbec. Informovala som sa u pracovníkov stavebnej firmy, ktorí niekoľko týždňov opravovali spadnuté zábradlie a vlastne celý múr v časti od priestoru pre nákupné vozíky, či uvedú do normálneho stavu aj rozpadávajúce sa malé schodíky. Oznámili mi, že ich majú len úplne odstrániť, lebo vraj to už k Lidlu nepatrí. Nerozumiem teda celkom riešeniu daného priestoru. Na jednej strane sa urobia schody, ktoré ústia na ulicu, bez akokoľvek označeného prechodu pre chodcov, ale že sa nedá priamo dostať až na chodník, to už nikomu nevadí? Odpoviem si na danú otázku hneď sama, ale vadí, minimálne všetkým obyvateľom vchodu č. 11 a samozrejme aj ďalším nakupujúcim. Vtip je totiž v tom, že 3 schody tam boli aj pred stavbou Lidlu. Vybudovali sa svojpomocne a obyvateľom slúžili vyše 10 rokov! Chcem teda požiadať, nech je opätovne posúdené riešenie daného miesta.Konkrétne sa jedná len o niečo vyše 1m pás trávnika, ktorý však má zhruba metrové prevýšenie a delí chodník od jednosmernej Bruselskej ulice / pri vchode č. 11/. Telefonovala som na bezplatnú zákaznícku linku, samozrejme pracovníčka v Prahe absolútne nechápala na čo sa sťažujem, tak sme sa dohodli, že im ešte napíšem mail. Poslali mi, len štandardnú odpoveď, že daný problém preskúmajú.O to isté chcem požiadať aj Vás. Ak nič iné, nech uvedú veci do pôvodného stavu. Teraz tam nie sú ani schody ani trávnik.Vopred ďakujem.

	MHD po novom od 19.6     Posledná zmena: 9.7.2010, 00:22   Autor: logistik   Odpovedí: 16
	Chcel by som vediet s kym z našho sidliska komunikovalo vedenie DPMK novy cestovny poriadok autobusov z nasho sidliska, v ktorom doslo k rapidnemu obmedzeniu prepravných kapacit nie len mimo spicku ale aj pocas nej, hlavne co sa tyka linky c 18 ktora ide iba v casoch silnej premavky a v sobotu nedelu a sviatky vobec. Taktiez doslo k obmedzeniu dopravy v spicke hlavne u linky c 10

Nebezpecne parkovanie     Posledná zmena: 7.7.2010, 10:35   Autor: peto   Odpovedí: 8

Dobry vecer pan starosta, chcel by som sa vyjadrit k parkovaniu na niektorych miestach nasho sidliska. Viem, ze miesta je malo a toto je velky problem sidliska. Avsak vsetko ma svoje hranice, resp. aj ked je miesta na parkovanie malo, nemalo by sa parkovat na ukor bezpecnosti ucastnikov cestnej premavky, resp. obyvatelov sidliska. Mam na mysli koniec Atenskej ulice, kde sa napaja na Europsku triedu. Od smeru ZS Bruselska (pod futb. ihriskom) je tam znacka "Zakaz zastavenia". Na druhej strane cesty v smere od Europskej sa parkuje. Pokial stoja auta aj na opacnej strane - blizsej k parkovisku a porusuju spominanu doprav. znacku, zostava na prejazd len jeden pruh. Ide mi najma o frekventovany ranny cas medzi 7,00 a 8,00 - auta prichadzaju z Europskej a chcu odbocit na Atensku, dalsie idu opacnym smerom. Pokial je v krizovatke tvaru T volne miesto len pre jedno auto (aj to len s "odretymi usami"), dochadza ku koliznym situaciam. Okrem toho sa tam pohybuje pesi vela deti, ktore prichadzaju do skoly. Podobna situacia je pri vyusteni Viedenskej na Australsku, kde je miesto len pre dve auta. Po jednej strane cesty tesne pred krizovatkou parkuju auta. Pokial vojdete do jedineho volneho pruhu a opacne sa Vam v zakrute od Australskej objavi auto odbocujuce na Viedensku, jedno musi vycuvat. Nehovorim o tom, ze v case zimy a snehu je situacia este komplikovanejsia. Snad by stalo za zvazenie dat zakaz zastavenia na konci Viedenskej od poslednych kontajnerov (cca 50 m) po krizovatku Viedenska - Australska. Tiez auta, ktore parkuju tesne pred touto krizovatkou, zabranuju vyhladu vodicom prichadzajucich z Viedenskej - pohlad smerom hore vpravo na Australsku, kde treba dat prednost. Pan starosta, chodte sa tam niekedy rano pozriet, alebo tam niekoho poslite, ako auta parkuju tesne pred spominanymi krizovatkami. Skuste prosim s tym nieco urobit. Dakujem za Vas zaujem.

HISTÓRIA ROKOV 1848-1849, POHNUTÉ OSUDY SLOVÁKOV A POLIAKOV     Posledná zmena: 7.7.2010, 10:07   Autor: tahanovcan   Odpovedí: 0

Zaujímavé sú aj osudy oboch slovanských národov (Slovákov a Poliakov) v rokoch 1848-1849, či mnohých jednotlivcov hlásiacich sa k ním, resp. u ktorých sa taký pôvod predpokladá . Obyvateľstvo na teritóriu dnešnej Slovenskej republiky, vtedajšieho „Horného Uhorska“, po stáročia v drvivej väčšine tvorilo pôvodom slovanské, t. j. slovenské obyvateľstvo (maďarsky hovoriace obyvateľstvo ich volalo Tóti). Národnostná otázka sa však málokedy dostávala na pretras. Cirkevným jazykom bola prevažne latinčina, ktorá sa stala akýmsi „esperantom učencov“, prostý ľud komunikoval miestnymi dialektmi. Výrazný obrat nastal vytvorením základov spisovnej maďarčiny ale najmä prijatím maďarskej národnej doktríny. Po francúzskej revolúcii a napoleonských vojnách však radikalizácia maďarských intelektuálov nadobúdala nebývalé rozmery, najmä na úkor viacerých menších národov, medzi nimi najmä „rozdelených“ Slovákov. Aktivizovali sa však aj iné národy nielen v Európe, ale aj v samotnom Uhorsku. Slováci postupne uplatňovali viacero jazykových foriem (biblická čeština, bernolákovčina, nakoniec štúrovská slovenčina). V takomto stave ich „zasiahli“ aj roky meruôsme 1848-1849. Nový, moderný prúd predstavovali štúrovci (Štúr, Hurban, Hodža). Tí popri sociálnych požiadavkách presadzovali aj národné záujmy v rámci Habsburskej monarchie, resp. Uhorska, v mnohých prípadoch aj radikálnymi formami v spomínanom dvojročí. Žiaľ v čase revolúcie 1848-1849 sa ocitli medzi dvoma „mlynskými kameňmi“. Museli si vybrať „z dvoch najmenej vhodných variantov“, resp. po radikálnom odmietnutí a zastrašovaní uhorskou (maďarskou) mocou neostalo iné len spolupráca s cisárskou stranou. Ďalšiu významnú skupinu predstavovali „dožívajúci bernolákovci“ (najmä J. Hollý). Aktívni boli aj intelektuáli používajúci „biblickú češtinu“, ktorí sa však stotožňovali s tvrdením, že Slováci sú len súčasťou „česko-slovenského kmeňa“ (Kollár). Drvivá väčšina pôvodom slovenského obyvateľstva si však žila svoj bežný, sociálne ťažký život, znášajúc ho v kresťanskom duchu. Výrazný bol najmä miestny lokálpatriotizmus. Ich „uhorské povedomie“, resp. úcta k „cisárskemu majestátu“ vo vtedajšej monarchii sa sporadicky striedali hlavne vďaka úľavám, podľa toho, kto aké sľuboval, resp. občas aj splnil. Boli však aj jednotlivci slovenského pôvodu, ktorí sa vplyvom prostredia pomaďarčili. Tieto prúdy sa následne prejavovali aj počas rokov 1848-1849. Súčasná Slovenská republika sa hlási najmä k nasledujúcim významným skupinám: I. Štúrovci, ako základ novodobej slovenskej štátnosti. V r. 1848-49 sú známe najmä ich tri tzv. dobrovoľnícke výpravy“. Prvá „septembrová 1848“ plne v réžii štúrovcov a ich najbližších spojencov, zasiahla oblasť najmä západného Slovenska (Myjava). Druhá tzv. zimná, najrozsiahlejšia a vojensky asi najúspešnejšia bola už v spolupráci s cisárskou armádou. Jej záver v období február-apríl 1849 sa týkal aj východného Slovenska, samotných Košíc (a aj renesančného stĺpa, kade dobrovoľníci prechádzali, ba dokonca aj samotný Štúr!). V poslednej, tzv. letnej výprave, sa časť dobrovoľníkov pridala k regulárnemu vojsku, pred ktorým neskôr kapitulovali maďarské vojská pri Világoši a časť „očisťovala Horné Uhorsko od košútovcov“. II. Veľká časť najmä slovenských vzdelancov ostala lojálna samotnému cisárovi a často účinne sprostredkovala kontakty smerom na cisársky dvor (Kuzmány, Kollár). K ním môžeme priradiť aj skupiny a jednotlivcov, ktorí síce ostali navonok národne nie veľmi angažovaní, ale sociálne a politické zmeny uvítali (Záborský). III. Prostý ľud zaujímali hlavne sociálne zmeny. Rýchlo však reagoval, najmä ak bol oslovený v jemu zrozumiteľnom jazyku aj na „politickú, či národnú tému“. Pomerne široké masy vítali slovenských dobrovoľníkov na západnom (Myjava, Záhorie), či severnom Slovensku (Kysuce, Martin). Priaznivé odozvy, pri neskoršom postupe časti dobrovoľníckeho zboru na východ, boli aj v okolí Prešova, Košíc, ale aj zo zemplínskej, ba možno aj užskej stolice. Všetky tieto prúdy môžeme považovať za „proslovenské“. K ním sa jednak pridávali mnohí dobrovoľníci, v rámci monarchie, ale aj mimo nej, hlavne so slovanskými koreňmi (najmä Česi a Moravania, Poliaci – známy major Henrik Lewartovski; Pozor!! nie však tí z 11.12.1848, tí prišli na pomoc košútovcom!!). Slovenské povstanie si získalo sympatie a podporu aj u ďalších Slovanov: Srbi, Chorváti a pod. Na druhej strane „barikády“ stáli v „Hornom Uhorsku“ pomerne veľké masy „slovenskými dialektami hovoriacich Uhrov“ (je zaujímavé, že za „Uhra“ sa za celú dobu existencie Uhorska nehlásil takmer žiaden Maďar – Magyar). Tieto „uhorské masy“ boli jednak ovládané miestnymi úradmi a zemepánmi, ale aj cirkevnými kruhmi. Ak však bolo potrebné „mrieť za uhorskú vlasť“, všetky prostriedky na ich oslovenie boli dobré (kázne v dialektoch, či dokonca časopis „Prjátel ludu“ v ich jazyku). Z týchto „más“ vystupovali na povrch najväčší vodcovia „maďarskej revolúcie“. Svoj slovenský pôvod a aj celý svoj starý slovenský rod Kozovie z Turca, zaprel sám „Ľudovít Košút“ (Kossuth Lajos). Do oči bijúci prípad „najslávnejšieho pomaďarčenca“, ale aj maďarizátora, Šaňka Petroviča alias „Petőfi Sándor“, slovensko-srbského pôvodu, je všeobecné známy! Žiaľ, Vy v dokumentoch sa venujete len jedinému, práve tomuto protislovenskému prúdu, ktorý Váš „dvorný historik“ uvádza ako „našich“. Nuž pán starosta ktorí sú tí „naši“, čo ich spomínate v dokumentoch MČ Košice – Sídlisko Ťahanovce? Musíte si vybrať sám!!! Z toho „slovensko-maďarského“ guláša vareného v Uhorsku v rokoch 1848-1849 môže poriadne bolieť nielen brucho, ale i hlava. Ja len pripomínam, že píše sa rok 2010, teda vyše 160 rokov po... Boj „Slovákov so Slovákmi a proti Slovákom“ má teda už stáročné ba tisícročné korene!!! Vo svoj prospech ho často využívali iní a samotným Slovákov zostávajú len „oči pre plač“ a to väčšinou doslova! Len nedávno sme sa o tom presvedčili, keď sa bolo treba rozhodnúť „až medzi 18 prúdmi slovenskej politiky“, nečudo že až 40% ľudí rezignovalo a neprišlo voliť. +++ Podobne sa v monarchii a aj v Uhorsku v rokoch 1848-1849 „varil aj poľský bigos“. Priblížme si aspoň najznámejšie postavy a prúdy, viažuce sa k rokom 1848-1849 z „biało-czerwonej“ družiny. 1. K „Lengyelom“, teda Poliakom v službách košútovcov, ktorí „prišli do Uhier hľadať Poľsko“, môžeme zaradiť už spomínaných „ťahanovských“ legionárov podplukovníka Wladislawa Tchorznickiho (z 11.12.1848). Ich osud však Váš „dvorný historik“ v dokumentoch zverejnených na web stránke MČ Košice – Sídlisko Ťahanovce, ale i niektoré čísla „predvolebného občasníka“ Ťahanovské noviny, opisujú tak, ako by prišli na pomoc Slovákom. To však vôbec nie je pravda!!! Je zrejme že rozdelením Poľska sa Poliakom stala veľká krivda a v podstate nemali vlasť, len troch vládcov na rozkúskovanom území: Rakúšana, Rusa a Prusa (Nemca). Keďže Kraków a celá Halič patrili rakúskemu cisárovi, veľká časť z nich, pochádzajúca najmä z tejto oblasti si myslela, že im „Uhri“ pomôžu. Do tohto prúdu patrí aj náčelník generálneho štábu košútovskej armády, poľský generálmajor J. Bem, (jeho meno sa tiež spomína v dokumentoch MČ Košice – Sídlisko Ťahanovce). Starý delostrelec, veterán poľského povstania z r.1830, zomrel tesne po revolúcii v r 1850. Oveľa bohatšia je však plejáda tých Poliakov, čo stáli proti ním: 1. Zo slovenského pohľadu si najväčšiu úctu zasluhuje nezištný priateľ a poľský vlastenec, spomínaný mjr. H. Lewartovski. Mimochodom v mladých rokoch tiež účastník potlačeného poľského povstania v r.1830. Do služieb Slovákov ho získali jeho českí priatelia, niektorí sa tiež zúčastnili na spomínanom poľskom povstaní a v rokoch meruôsmych stáli na strane Slovákov (F. Zach a iní). 2. Plne v cisárskych službách, bojujúc najmä za svoje „grófske“ záujmy, sa predstavil už spomínaný „jednooký Čech“, generál-podmaršál Schlick. Bol veliteľom cisárskej posádky v Krakowe, teda v srdci historického Poľska. Naverboval do svojej armády „za cisára Pána...“ veľké množstvo dobrovoľníkov, je zrejme odkiaľ asi, z Haliče! Teda z dnešného pohľadu samí Poliaci a Ukrajinci. Záborský ich nazval „ruskí chlapci“. Títo „Haličania“ prišli „vyprášiť svojich“ až k Budimíru a na ťahanovskú „Dluhu luku“. Samozrejme, že títo „Haličania“ tvorili len tú „pešiu masu“. Nižšími veliteľmi boli dlhoroční vojaci, vyššími zvyčajne šľachtici zo všetkých kútov monarchie (Nemci, teda Rakúšania, Lombarďania - budúci Taliani, a pod.). O Schlickovi treba ešte povedať, že mal zo slovenského pohľadu maličké plusy: a) Dovolil slovenským dobrovoľníkom sa sformovať pri Tešíne (november 1848). b) Tým, že „vyčistil od Košútovcov priestor od Prešova po Miškovec a od Košíc po Užhorod“, mali aj Štúr, či Hurban ľahší prístup do Prešova a Košíc. A kto ho nakoniec dokázal poraziť? Nuž odpoveď na to dáva jedna „nemenovaná teta redaktorka rádia Regina“. Tá každoročne pripomína 5.február 1849 a „veľké víťazstvo košútovcov“ na Branisku (skutočne ide o to slovenské pohorie medzi Šarišom a Spišom). Nezabúda dodať, že pod velením anglického generála Guyona a spišského Nemca z Toporca generála Görgeya, „sa vitézmi“ (za výdatnej podpory istého „Polesného“, známeho skôr v cirkevných ako „lesáckych“ kruhoch) stali „zvolenskí gardisti a Spišiaci“, samozrejme „slovensky hovoriaci košútovci“. (Víťazstvo však nepadlo samo do lona. Kým generál Görgey ešte „mulatoval“ na fašiangovom bále v Levoči, nazlostený Guyon musel na „Slováčikov“ doslova namieriť vlastné „povstalecká“ delá, aby zdvihol bojovú morálku. Boj samozrejme rozhodli miestni Spišiaci, ktorí po im známych lesných chodníkoch zaviedli časť vojska do tyla cisárskych. Takéto „podrobnosti“ už však pani redaktorka nikdy nespomenie). Osobne si nemyslím, že by súčasní Slováci mali práve „bitku na Branisku“ považovať za veľké víťazstvo! Nuž, ale takéto maniere sa „v košických kruhoch“, najmä medzi tzv. „Starokošičanmi“ ešte stále nosia, skryto presadzovať maďarónstvo akéhokoľvek druhu a akýmkoľvek spôsobom (viď Rákoci, Máraj, atď., atď.). V poslednom desaťročí to zasiahlo aj MČ Košice – Sídlisko Ťahanovce, samozrejme zneužívajúc tentoraz slovensko-poľské cítenie. Výsledkom týchto snáh má byť „premaľovanie“ starej ťahanovskej kaplnky na „pamätník košútovcom“. 3. Najväčšiu „slávu“ v rokoch 1848-1849 však zažil iný „Poliak“, tentoraz pre zmenu v službách ruského cára. „Jasné knieža“ vo funkcii hlavného veliteľa cárskej armády ako generál-armády má priezvisko Paskevič (Paskievič, uvádza Záborský). Už to dáva tušiť, odkiaľ asi pochádzal. Varšavské knieža poveril sám cár Mikuláš I., aby „išlo skrotiť Vengrov“. Celú akciu, ale zrejme ako „symbolická bábika“ zastrešoval síce člen širokej cárskej rodiny, veľkoknieža Konštantín, ale hlavné velenie 200-tisícovej armády Rusov, Malorusov, Čerkézov, Tatárov, Haličanov (teda Poliakov a Ukrajincov), Mongolov, Číňanov, atď., teda kozákov a atamanov bolo v rukách tohto „Varšavčana“. Tí v MČ Košice – Sídlisko Ťahanovce už dokonca majú aj „svoju ulicu“, už len ten pomník, či tabuľa pre „Jasné knieža“ chýbajú! Tak toto v rokoch 1848-1849 bol „poľský bigos“. --- Tak ako teraz, aj vtedy rozhodovali ekonomické záujmy a sféry vplyvu a to bez ohľadu na národnosť obyčajného človeka, ktorý to musel všetko znášať. Tak tomu bolo aj v časoch občianskej vojny v Habsburskej monarchii v rokoch 1848-1849. Nič na tom nemení fakt, že na toto obdobie má každý zo zainteresovaných subjektov iné pomenovanie a zrejme aj iný výklad histórie. +++ Nuž keď stavať pamätné tabule pri „renesančnom stĺpe“, tak všetkým! Keď premaľovať starú kresťanskú ťahanovskú kaplnku „bojmi“, tak nevynechať ani jedného vojaka, či súboj!!! -- Alebo, a to je moje už dlhodobejšie odporúčanie, stiahnuť z webu MČ Košice – Sídlisko Ťahanovce publikované dokumenty, ktoré prezentujú neprijateľný a scestný košútovský zámer, citujem: „V ďalších rokoch budú do výklenkov renesančného stĺpu vložené olejomaľby zobrazujúce udalosti z bojov v časoch Národného obrodenia.“, teda úplne premaľovať starú kresťanskú ťahanovskú kaplnku „bojmi“ v košútovskom duchu. Tento militantný zámer je neprijateľný!!! Môj odkaz je jasný, nepokračovať ďalej v týchto zámeroch! Toto sú totižto politické zámery a nemajú žiadnu oporu v žiadnych relevantných historických podkladoch. Prvýkrát sú tieto zámery oficiálne publikované až 21.2.2008 -- Takže teraz krátke zhrnutie: V poslednom desaťročí miestna ťahanovská „verchuška“ spolu so „Starokošičanmi“ varí tentoraz tej svoj „ťahanovský paprikáš“, ktorý rozpracovala momentálne takto: Na starú ťahanovskú, kresťanskú kaplnku, pri ktorej boli pochovaní poľskí vojaci treba namaľovať košútovské boje, teda olejomaľby vo veľkomaďarskom duchu! To, že je to stará kresťanská stavba, na ťahanovských pozemkoch, pri ktorej boli pochovaní poľskí vojaci je evidentné a nespochybniteľné!!! Tieto motívy (zopakujem: kresťanský, ťahanovský, poľský) pri ukončení jej reštaurovania sú však v ďalších zámeroch len marginálne a nepodstatné. Najdôležitejšia je predsa „tá vôňa, či chuť“ (teda skôr pachuť). O tú koreninovú príchuť sa zrejme postaral „hlavný historik mesta Košice“ s obrovskou podporou vedenia MČ Košice – Sídlisko Ťahanovce. Takýto zámer, ináč ako politicky sa „vyložiť“ nedá!!! -- Pardon, teraz mi „doplo“, asi mám dlhé vedenie. Sú tu predsa nejasné odporúčania dvoch „postkošútovských plátkov“ (Haladás, 1873; Felvidéki közlöny, 1880) a tie treba vrchovato naplniť! Nič na tom zrejme nemôže zmeniť ani skutočnosť, že sa datuje už rok 2010! -- Ďakujem, ale neprosím!

Témy: 616   Strán: 62   [ Predchádzajuca | 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 | Ďalšia ]   Zoznam všetkých diskusií

  Nové témy
  Nové odpovede