Index :: Napíšte starostovi

Napíšte starostovi

V tejto diskusii starosta Mestskej časti Košice - Sídlisko Ťahanovce, odpovedá na Vaše otázky.
  Posledná zmena: 7.9.2010, 21:20

Zoznam všetkých diskusií  

Zoznam diskusných tém:

Témy: 617   Strán: 62   [ Predchádzajuca | 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 | Ďalšia ]  

HISTÓRIA ROKOV 1848-1849, POHNUTÉ OSUDY SLOVÁKOV A POLIAKOV     Posledná zmena: 7.7.2010, 10:07   Autor: tahanovcan   Odpovedí: 0

Zaujímavé sú aj osudy oboch slovanských národov (Slovákov a Poliakov) v rokoch 1848-1849, či mnohých jednotlivcov hlásiacich sa k ním, resp. u ktorých sa taký pôvod predpokladá . Obyvateľstvo na teritóriu dnešnej Slovenskej republiky, vtedajšieho „Horného Uhorska“, po stáročia v drvivej väčšine tvorilo pôvodom slovanské, t. j. slovenské obyvateľstvo (maďarsky hovoriace obyvateľstvo ich volalo Tóti). Národnostná otázka sa však málokedy dostávala na pretras. Cirkevným jazykom bola prevažne latinčina, ktorá sa stala akýmsi „esperantom učencov“, prostý ľud komunikoval miestnymi dialektmi. Výrazný obrat nastal vytvorením základov spisovnej maďarčiny ale najmä prijatím maďarskej národnej doktríny. Po francúzskej revolúcii a napoleonských vojnách však radikalizácia maďarských intelektuálov nadobúdala nebývalé rozmery, najmä na úkor viacerých menších národov, medzi nimi najmä „rozdelených“ Slovákov. Aktivizovali sa však aj iné národy nielen v Európe, ale aj v samotnom Uhorsku. Slováci postupne uplatňovali viacero jazykových foriem (biblická čeština, bernolákovčina, nakoniec štúrovská slovenčina). V takomto stave ich „zasiahli“ aj roky meruôsme 1848-1849. Nový, moderný prúd predstavovali štúrovci (Štúr, Hurban, Hodža). Tí popri sociálnych požiadavkách presadzovali aj národné záujmy v rámci Habsburskej monarchie, resp. Uhorska, v mnohých prípadoch aj radikálnymi formami v spomínanom dvojročí. Žiaľ v čase revolúcie 1848-1849 sa ocitli medzi dvoma „mlynskými kameňmi“. Museli si vybrať „z dvoch najmenej vhodných variantov“, resp. po radikálnom odmietnutí a zastrašovaní uhorskou (maďarskou) mocou neostalo iné len spolupráca s cisárskou stranou. Ďalšiu významnú skupinu predstavovali „dožívajúci bernolákovci“ (najmä J. Hollý). Aktívni boli aj intelektuáli používajúci „biblickú češtinu“, ktorí sa však stotožňovali s tvrdením, že Slováci sú len súčasťou „česko-slovenského kmeňa“ (Kollár). Drvivá väčšina pôvodom slovenského obyvateľstva si však žila svoj bežný, sociálne ťažký život, znášajúc ho v kresťanskom duchu. Výrazný bol najmä miestny lokálpatriotizmus. Ich „uhorské povedomie“, resp. úcta k „cisárskemu majestátu“ vo vtedajšej monarchii sa sporadicky striedali hlavne vďaka úľavám, podľa toho, kto aké sľuboval, resp. občas aj splnil. Boli však aj jednotlivci slovenského pôvodu, ktorí sa vplyvom prostredia pomaďarčili. Tieto prúdy sa následne prejavovali aj počas rokov 1848-1849. Súčasná Slovenská republika sa hlási najmä k nasledujúcim významným skupinám: I. Štúrovci, ako základ novodobej slovenskej štátnosti. V r. 1848-49 sú známe najmä ich tri tzv. dobrovoľnícke výpravy“. Prvá „septembrová 1848“ plne v réžii štúrovcov a ich najbližších spojencov, zasiahla oblasť najmä západného Slovenska (Myjava). Druhá tzv. zimná, najrozsiahlejšia a vojensky asi najúspešnejšia bola už v spolupráci s cisárskou armádou. Jej záver v období február-apríl 1849 sa týkal aj východného Slovenska, samotných Košíc (a aj renesančného stĺpa, kade dobrovoľníci prechádzali, ba dokonca aj samotný Štúr!). V poslednej, tzv. letnej výprave, sa časť dobrovoľníkov pridala k regulárnemu vojsku, pred ktorým neskôr kapitulovali maďarské vojská pri Világoši a časť „očisťovala Horné Uhorsko od košútovcov“. II. Veľká časť najmä slovenských vzdelancov ostala lojálna samotnému cisárovi a často účinne sprostredkovala kontakty smerom na cisársky dvor (Kuzmány, Kollár). K ním môžeme priradiť aj skupiny a jednotlivcov, ktorí síce ostali navonok národne nie veľmi angažovaní, ale sociálne a politické zmeny uvítali (Záborský). III. Prostý ľud zaujímali hlavne sociálne zmeny. Rýchlo však reagoval, najmä ak bol oslovený v jemu zrozumiteľnom jazyku aj na „politickú, či národnú tému“. Pomerne široké masy vítali slovenských dobrovoľníkov na západnom (Myjava, Záhorie), či severnom Slovensku (Kysuce, Martin). Priaznivé odozvy, pri neskoršom postupe časti dobrovoľníckeho zboru na východ, boli aj v okolí Prešova, Košíc, ale aj zo zemplínskej, ba možno aj užskej stolice. Všetky tieto prúdy môžeme považovať za „proslovenské“. K ním sa jednak pridávali mnohí dobrovoľníci, v rámci monarchie, ale aj mimo nej, hlavne so slovanskými koreňmi (najmä Česi a Moravania, Poliaci – známy major Henrik Lewartovski; Pozor!! nie však tí z 11.12.1848, tí prišli na pomoc košútovcom!!). Slovenské povstanie si získalo sympatie a podporu aj u ďalších Slovanov: Srbi, Chorváti a pod. Na druhej strane „barikády“ stáli v „Hornom Uhorsku“ pomerne veľké masy „slovenskými dialektami hovoriacich Uhrov“ (je zaujímavé, že za „Uhra“ sa za celú dobu existencie Uhorska nehlásil takmer žiaden Maďar – Magyar). Tieto „uhorské masy“ boli jednak ovládané miestnymi úradmi a zemepánmi, ale aj cirkevnými kruhmi. Ak však bolo potrebné „mrieť za uhorskú vlasť“, všetky prostriedky na ich oslovenie boli dobré (kázne v dialektoch, či dokonca časopis „Prjátel ludu“ v ich jazyku). Z týchto „más“ vystupovali na povrch najväčší vodcovia „maďarskej revolúcie“. Svoj slovenský pôvod a aj celý svoj starý slovenský rod Kozovie z Turca, zaprel sám „Ľudovít Košút“ (Kossuth Lajos). Do oči bijúci prípad „najslávnejšieho pomaďarčenca“, ale aj maďarizátora, Šaňka Petroviča alias „Petőfi Sándor“, slovensko-srbského pôvodu, je všeobecné známy! Žiaľ, Vy v dokumentoch sa venujete len jedinému, práve tomuto protislovenskému prúdu, ktorý Váš „dvorný historik“ uvádza ako „našich“. Nuž pán starosta ktorí sú tí „naši“, čo ich spomínate v dokumentoch MČ Košice – Sídlisko Ťahanovce? Musíte si vybrať sám!!! Z toho „slovensko-maďarského“ guláša vareného v Uhorsku v rokoch 1848-1849 môže poriadne bolieť nielen brucho, ale i hlava. Ja len pripomínam, že píše sa rok 2010, teda vyše 160 rokov po... Boj „Slovákov so Slovákmi a proti Slovákom“ má teda už stáročné ba tisícročné korene!!! Vo svoj prospech ho často využívali iní a samotným Slovákov zostávajú len „oči pre plač“ a to väčšinou doslova! Len nedávno sme sa o tom presvedčili, keď sa bolo treba rozhodnúť „až medzi 18 prúdmi slovenskej politiky“, nečudo že až 40% ľudí rezignovalo a neprišlo voliť. +++ Podobne sa v monarchii a aj v Uhorsku v rokoch 1848-1849 „varil aj poľský bigos“. Priblížme si aspoň najznámejšie postavy a prúdy, viažuce sa k rokom 1848-1849 z „biało-czerwonej“ družiny. 1. K „Lengyelom“, teda Poliakom v službách košútovcov, ktorí „prišli do Uhier hľadať Poľsko“, môžeme zaradiť už spomínaných „ťahanovských“ legionárov podplukovníka Wladislawa Tchorznickiho (z 11.12.1848). Ich osud však Váš „dvorný historik“ v dokumentoch zverejnených na web stránke MČ Košice – Sídlisko Ťahanovce, ale i niektoré čísla „predvolebného občasníka“ Ťahanovské noviny, opisujú tak, ako by prišli na pomoc Slovákom. To však vôbec nie je pravda!!! Je zrejme že rozdelením Poľska sa Poliakom stala veľká krivda a v podstate nemali vlasť, len troch vládcov na rozkúskovanom území: Rakúšana, Rusa a Prusa (Nemca). Keďže Kraków a celá Halič patrili rakúskemu cisárovi, veľká časť z nich, pochádzajúca najmä z tejto oblasti si myslela, že im „Uhri“ pomôžu. Do tohto prúdu patrí aj náčelník generálneho štábu košútovskej armády, poľský generálmajor J. Bem, (jeho meno sa tiež spomína v dokumentoch MČ Košice – Sídlisko Ťahanovce). Starý delostrelec, veterán poľského povstania z r.1830, zomrel tesne po revolúcii v r 1850. Oveľa bohatšia je však plejáda tých Poliakov, čo stáli proti ním: 1. Zo slovenského pohľadu si najväčšiu úctu zasluhuje nezištný priateľ a poľský vlastenec, spomínaný mjr. H. Lewartovski. Mimochodom v mladých rokoch tiež účastník potlačeného poľského povstania v r.1830. Do služieb Slovákov ho získali jeho českí priatelia, niektorí sa tiež zúčastnili na spomínanom poľskom povstaní a v rokoch meruôsmych stáli na strane Slovákov (F. Zach a iní). 2. Plne v cisárskych službách, bojujúc najmä za svoje „grófske“ záujmy, sa predstavil už spomínaný „jednooký Čech“, generál-podmaršál Schlick. Bol veliteľom cisárskej posádky v Krakowe, teda v srdci historického Poľska. Naverboval do svojej armády „za cisára Pána...“ veľké množstvo dobrovoľníkov, je zrejme odkiaľ asi, z Haliče! Teda z dnešného pohľadu samí Poliaci a Ukrajinci. Záborský ich nazval „ruskí chlapci“. Títo „Haličania“ prišli „vyprášiť svojich“ až k Budimíru a na ťahanovskú „Dluhu luku“. Samozrejme, že títo „Haličania“ tvorili len tú „pešiu masu“. Nižšími veliteľmi boli dlhoroční vojaci, vyššími zvyčajne šľachtici zo všetkých kútov monarchie (Nemci, teda Rakúšania, Lombarďania - budúci Taliani, a pod.). O Schlickovi treba ešte povedať, že mal zo slovenského pohľadu maličké plusy: a) Dovolil slovenským dobrovoľníkom sa sformovať pri Tešíne (november 1848). b) Tým, že „vyčistil od Košútovcov priestor od Prešova po Miškovec a od Košíc po Užhorod“, mali aj Štúr, či Hurban ľahší prístup do Prešova a Košíc. A kto ho nakoniec dokázal poraziť? Nuž odpoveď na to dáva jedna „nemenovaná teta redaktorka rádia Regina“. Tá každoročne pripomína 5.február 1849 a „veľké víťazstvo košútovcov“ na Branisku (skutočne ide o to slovenské pohorie medzi Šarišom a Spišom). Nezabúda dodať, že pod velením anglického generála Guyona a spišského Nemca z Toporca generála Görgeya, „sa vitézmi“ (za výdatnej podpory istého „Polesného“, známeho skôr v cirkevných ako „lesáckych“ kruhoch) stali „zvolenskí gardisti a Spišiaci“, samozrejme „slovensky hovoriaci košútovci“. (Víťazstvo však nepadlo samo do lona. Kým generál Görgey ešte „mulatoval“ na fašiangovom bále v Levoči, nazlostený Guyon musel na „Slováčikov“ doslova namieriť vlastné „povstalecká“ delá, aby zdvihol bojovú morálku. Boj samozrejme rozhodli miestni Spišiaci, ktorí po im známych lesných chodníkoch zaviedli časť vojska do tyla cisárskych. Takéto „podrobnosti“ už však pani redaktorka nikdy nespomenie). Osobne si nemyslím, že by súčasní Slováci mali práve „bitku na Branisku“ považovať za veľké víťazstvo! Nuž, ale takéto maniere sa „v košických kruhoch“, najmä medzi tzv. „Starokošičanmi“ ešte stále nosia, skryto presadzovať maďarónstvo akéhokoľvek druhu a akýmkoľvek spôsobom (viď Rákoci, Máraj, atď., atď.). V poslednom desaťročí to zasiahlo aj MČ Košice – Sídlisko Ťahanovce, samozrejme zneužívajúc tentoraz slovensko-poľské cítenie. Výsledkom týchto snáh má byť „premaľovanie“ starej ťahanovskej kaplnky na „pamätník košútovcom“. 3. Najväčšiu „slávu“ v rokoch 1848-1849 však zažil iný „Poliak“, tentoraz pre zmenu v službách ruského cára. „Jasné knieža“ vo funkcii hlavného veliteľa cárskej armády ako generál-armády má priezvisko Paskevič (Paskievič, uvádza Záborský). Už to dáva tušiť, odkiaľ asi pochádzal. Varšavské knieža poveril sám cár Mikuláš I., aby „išlo skrotiť Vengrov“. Celú akciu, ale zrejme ako „symbolická bábika“ zastrešoval síce člen širokej cárskej rodiny, veľkoknieža Konštantín, ale hlavné velenie 200-tisícovej armády Rusov, Malorusov, Čerkézov, Tatárov, Haličanov (teda Poliakov a Ukrajincov), Mongolov, Číňanov, atď., teda kozákov a atamanov bolo v rukách tohto „Varšavčana“. Tí v MČ Košice – Sídlisko Ťahanovce už dokonca majú aj „svoju ulicu“, už len ten pomník, či tabuľa pre „Jasné knieža“ chýbajú! Tak toto v rokoch 1848-1849 bol „poľský bigos“. --- Tak ako teraz, aj vtedy rozhodovali ekonomické záujmy a sféry vplyvu a to bez ohľadu na národnosť obyčajného človeka, ktorý to musel všetko znášať. Tak tomu bolo aj v časoch občianskej vojny v Habsburskej monarchii v rokoch 1848-1849. Nič na tom nemení fakt, že na toto obdobie má každý zo zainteresovaných subjektov iné pomenovanie a zrejme aj iný výklad histórie. +++ Nuž keď stavať pamätné tabule pri „renesančnom stĺpe“, tak všetkým! Keď premaľovať starú kresťanskú ťahanovskú kaplnku „bojmi“, tak nevynechať ani jedného vojaka, či súboj!!! -- Alebo, a to je moje už dlhodobejšie odporúčanie, stiahnuť z webu MČ Košice – Sídlisko Ťahanovce publikované dokumenty, ktoré prezentujú neprijateľný a scestný košútovský zámer, citujem: „V ďalších rokoch budú do výklenkov renesančného stĺpu vložené olejomaľby zobrazujúce udalosti z bojov v časoch Národného obrodenia.“, teda úplne premaľovať starú kresťanskú ťahanovskú kaplnku „bojmi“ v košútovskom duchu. Tento militantný zámer je neprijateľný!!! Môj odkaz je jasný, nepokračovať ďalej v týchto zámeroch! Toto sú totižto politické zámery a nemajú žiadnu oporu v žiadnych relevantných historických podkladoch. Prvýkrát sú tieto zámery oficiálne publikované až 21.2.2008 -- Takže teraz krátke zhrnutie: V poslednom desaťročí miestna ťahanovská „verchuška“ spolu so „Starokošičanmi“ varí tentoraz tej svoj „ťahanovský paprikáš“, ktorý rozpracovala momentálne takto: Na starú ťahanovskú, kresťanskú kaplnku, pri ktorej boli pochovaní poľskí vojaci treba namaľovať košútovské boje, teda olejomaľby vo veľkomaďarskom duchu! To, že je to stará kresťanská stavba, na ťahanovských pozemkoch, pri ktorej boli pochovaní poľskí vojaci je evidentné a nespochybniteľné!!! Tieto motívy (zopakujem: kresťanský, ťahanovský, poľský) pri ukončení jej reštaurovania sú však v ďalších zámeroch len marginálne a nepodstatné. Najdôležitejšia je predsa „tá vôňa, či chuť“ (teda skôr pachuť). O tú koreninovú príchuť sa zrejme postaral „hlavný historik mesta Košice“ s obrovskou podporou vedenia MČ Košice – Sídlisko Ťahanovce. Takýto zámer, ináč ako politicky sa „vyložiť“ nedá!!! -- Pardon, teraz mi „doplo“, asi mám dlhé vedenie. Sú tu predsa nejasné odporúčania dvoch „postkošútovských plátkov“ (Haladás, 1873; Felvidéki közlöny, 1880) a tie treba vrchovato naplniť! Nič na tom zrejme nemôže zmeniť ani skutočnosť, že sa datuje už rok 2010! -- Ďakujem, ale neprosím!

VÝZVA NA ODSTRÁNENIE DOKUMENTOV OHĽADOM SKRESLENEJ HISTÓRIE ROKOV 1848-1849 ZVEREJNENÝCH NA WEB STRÁNKE MČ KOŠICE – SÍDLISKO ŤAHANOVCE     Posledná zmena: 28.6.2010, 23:01   Autor: tahanovcan   Odpovedí: 0

Pán starosta, blížia sa komunálne voľby (tých pár mesiacov ubehne rýchlo). Aby sa téma „RENESANČNÝ STĹP“ nestala jej súčasťou, chcem Vás požiadať o ústretový krok a to o odstránenie dokumentov umiestnených na webe MČ Košice – Sídlisko Ťahanovce v sekcii História. Ide najmä o Dokument č.1 Renesančný stĺp napísaný tendenčne v duchu košútovstva a veľkomaďarónstva, spracovaný ako „Príručka novodobého maďarizátora“. Je návodom, ako je možné aj v 21.storočí pomaďarčiť vyše 350-ročnú kresťanskú kaplnku starých Ťahanovčanov, v súčasnosti označovanú ako renesančný stĺp, resp. „poľský pamätník“. Okrem mnohých nejasností a nepresností je tam publikovaný aj neprijateľný zámer MČ Košice – Sídlisko Ťahanovce, citujem: „V ďalších rokoch budú do výklenkov renesančného stĺpu vložené olejomaľby zobrazujúce udalosti z bojov v časoch Národného obrodenia.“, teda úplne ju premaľovať v košútovskom duchu! Takýto zámer „militarizácie“ starej, vyše 360-ročnej kresťanskej ťahanovskej kaplnky košútovskými bojmi je neprijateľný! --- Ak tak urobíte a spomínané dokumenty odstránite do 30.6.2010, budem to považovať za ústretový krok ako súčasť aj Vašej snahy o objektívne riešenie problému. Odstránenie spomínaných dokumentov až po tomto termíne už budem považovať za Váš „marketingový predvolebný ťah“ a ďalší môj postup bude z toho vychádzať. Osobne však verím, že spomínané dokumenty na webe do konca roka neostanú, aspoň nie v súčasnej podobe! ++ Naďalej, tak ako ste ma vyzvali, oslovujem ľudí, ktorí s Vami rokovali a dokonca poslali oficiálny list na nápravu nežiaduceho stavu. Zároveň, všetko, čo ako tak dostanem k dispozícii „ohľadom veci“ sa snažím čo najskôr posunúť aj na web stránku MČ Košice – Sídlisko Ťahanovce. Oficiálne podklady ohľadom histórie by sa tak nemali veľmi líšiť od tých čo publikujem. Dúfam, že je to zaujímavé, poučné čítanie a veľa napovie. Verím, že po zvážení všetkých relevantných okolností sa rozhodnete správne. -- PS: Z materiálov, ktoré som len nedávno dostal, skúsim ešte spracovať „slovensko-maďarský guláš“, či „poľský bigos“ rokov meruôsmych (1848-1849), snáď to napomôže pri rozhodovaní sa.

	Bez komentara     Posledná zmena: 27.6.2010, 00:14   Autor: pedro   Odpovedí: 2
	Sidlisko Tahanovce su sucastou mesta Kosice a v meste Kosice sa deje i toto: http://www.youtube.com/watch?v=uD7KxZ6TrI8&feature=player_embedded http://www.youtube.com/watch?v=MpPPEvyDV40&feature=player_embedded

	Dakujeme Pan starosta     Posledná zmena: 26.6.2010, 09:30   Autor: gol   Odpovedí: 0
	za vymenu starich basketbalovych dosiek za nove velmi pekne dakujeme.

	chcem sa informovat pan starosta     Posledná zmena: 25.6.2010, 11:03   Autor: gol   Odpovedí: 3
	budu sa opravovat kose na Sofijskej alebo nie ?ako ste to sam videli su v hroznom stave.

POHĽAD NA ČASŤ HISTÓRIE ROKOV 1848-1849 OČAMI VEĽMI, VEĽMI HODNOVERNÉHO SVEDKA, OBČANA KOŠÍC TÝCH ČIAS – JONÁŠA ZÁBORSKÉHO.     Posledná zmena: 17.6.2010, 15:00   Autor: tahanovcan   Odpovedí: 0

Výpovednú silu majú aj poznámky „najznámejšieho slovenského košútistu“ (tak označovali voľakedy v slovenčine prívržencov Košúta), vtedajšieho „Košičana“ Jonáša Záborského. Ten síce viac želel za postavenie najmä svojich „ovečiek“, teda prostého ľudu, ako za veci národné. Vo svojom životopise spomína napr. „že sedliaci boli pustení na slobodu, desiatok prestal...“ Za malú národnú angažovanosť v prospech Slovákov „mu žalúdok prišiel do Košíc vyčistiť“ Štúr a možno aj Hurban. Nakoniec pod vplyvom okolnosti rezignoval a prešiel do pasivity. O pomeroch v Košiciach („miestna verchuška“ sa správala podľa známeho „Kam vietor tam plášť“) vo vlastnom životopise napísal: „Mesto toto prechádzalo teraz ako lopta z ruky do ruky, pričom vždy robili sa komédie so zástavami na veži a Te Deumami v chráme“. Tento „cirkus na posvätnej pôde“ ho zrejme najviac znechucoval. Snažiac sa o nestrannosť, či mnohorakosť, to mal ťažké: Štúrovci mu nedôverovali a pokladali ho za „košútistu“. V Košiciach ho pokladali za „pansláva“, najmä ak popri liturgickej latinčine a predpísaných kázňach v nemčine, či maďarčine, oslovoval veriacich aj v biblickej češtine, či slovenčine. K obom spomínaným košickým bitkám však uviedol zaujímavé veci. Aj keď ich možno nemal priamo „zo štábov“, ale skôr z tlače, či priamo od svojich „ovečiek“: K 1.košickej bitke, pre nás Ťahanovčanov kľúčovej (11.12.1848), uviedol: ... len na Košickej hore skúsil (pozn. Schlick, jednooký Čech, ako ho nazval Záborský) akýsi tieň odporu. Čakal ho tam gróf Török, s jedným oddielom riadneho jazdectva, 20 000 gardistami a 800 Poliakmi, ...bolo i 6 diel zo Spiša. Pri horlivosti bol by mohol zajať so všetkým činom Schlicka, ktorý mal len 6000 „ruských“ chlapcov a 12 diel. Ale gardisti (pozn. košútovci) mysleli len na útek. Török nič nežiadal menej ako víťazstvo. Preto sotvaže zahrmeli od Budimíra medené kráľovské dôkazy, gardisti odvrhli kosy a piky, všetci v nohy a bitke koniec. Schlick vtiahol do Košíc. (Moja poznámka: Schlick teda rozprášil vyše 3-násobnú presilu košútovcov!) K 2.košickej bitke (4.1.1849) uviedol: Príchodzí od Miškovca (košútovci, moja poznámka) dostavili sa 4.januára 1849 v sile 30 000 mužov a 40 diel riadne ozbrojeného, z drahnej časti regulárneho vojska; ale tu tiež sotva bolo všetko košér. Vyšší dôstojníci odniesli svoje veľkomožné bruchá do barčianskych kaštieľov a odtiaľ riadili so strašným teremtettovaním ďalekohľadmi pohyby mužstva. Schlick vytiahol z mesta ako na prechádzku, fajčiac si bezpečne smotku. Po dvojhodinovej jalovej streľbe prchli Uhri, Schlick im odňal 14 diel. +++ Pán starosta, toto je priama výpoveď človeka, ktorý v tom čase bezprostredne žil v Košiciach. Žiadne anonymné „postkošútovské prebudenie a blúznenie“ po vyše 25 rokoch od spomínaných udalostí, momentálne už vyše 2 roky publikované v dokumentoch MČ Košice – Sídlisko Ťahanovce. Toto prečo nepublikujete v dokumentoch MČ Košice – Sídlisko Ťahanovce??? Takýto „haškovsky“ pohľad na svet vojny od kňaza, humanistu, spisovateľa, najvýznamnejšieho slovenského satirika a bajkára by bol len prínosom. Dobre on vedel, kto v nej najviac trpí. Boli to jeho „ovečky a to z ktoréhokoľvek politického košiara“, ktorých „veľkopánske móresy“ nahnali do nezmyselných bojov. Ony však túžobne očakávali niečo iné: ten „krátky čas medzi dvoma vojnami“. PS: Podľa mňa dosť už bolo bojov a najmenej treba tie „košútovské“ na ťahanovskej kaplnke. Ak tam silou-mocou nejaké chcete, jediný „vojak“, ktorý má právo tam byť zobrazený je „rímsky vojak z Kapadócie“, či možno z neďalekej „Georgie“ a jediný boj, ktorý tam môže byť zobrazený je jeho boj za nás všetkých „rozdelených“, ktorý môže vyhrať jedine On (aj ho vyhral). My ten svoj „boj“ zvládneme, ak ho o to budeme prosiť!!

Voľby kontra morálka?     Posledná zmena: 17.6.2010, 14:30   Autor: Karolko   Odpovedí: 18

Obdržal som p. Končeka a od Vás, pán starosta, pozvánku na voľby. Vážim, si, že sa v nej nepriamo dištancujete od (citujem) „klamstiev, podvodov, korupcie a zlodejstva“ súčasných parlamentných strán. Plne s Vami súhlasím, veď v ťahanovskej diskusii sme viacerí častokrát kritizovali rovnaké metódy ovplyvňovania napr. v konkrétnom škandalóznom pokuse o predaj ťahanovského lesa. Akurát, že tu (možno?) nešlo o biznis parlamentných strán. Tu sa k týmto metódam uchyľovali alebo ich tolerovali mnohí aktéri predaja. Dnes je predaj chvála Bohu zažehnaný. Čakal som, že po zrušení predaja sa niekto z iniciátorov postaví pred ľudí, čestne prizná klamstvá, ktorými sa nezmyselný predaj obhajoval a ospravedlní sa ľuďom za zbytočne spôsobenú traumu. Nestalo sa, ani náznak zodpovednosti, ľútosti. Namiesto toho sa kandiduje vyššie, znova sa kadečo sľubuje. Vo Vašom prípade pán starosta ste dodatočne priznali, že súhlas MČ sídl. Ťahanovce s predajom nebol v skutočnosti súhlasom MČ, len Vašim osobným písomným súhlasom starostu. Ale Vaša pozvánka mi pripomenula ešte jednu súvisiacu nezrovnalosť. Keď miestne zastupiteľstvo 17. marca 2010 schválilo odloženie vyjadrenie našej MČ k predaju lesa http://mutah.tahanovce.sk:8080/mutah/uploadedFiles/webfiles/cffile_25_3_2010_10_18_09.doc o deň na to som Vás požiadal e-mailom o nepodpísanie tohto uznesenia. Obratom v ten istý deň 18. marca ste mi poslali túto odpoveď (citujem): „Dobrý deň, pán Ing.Karol Labaš, Vaša požiadavka je v tomto čase už bezpredmetná, pretože som prijaté uznesenie č. 215/2010 z 22. Mimoriadneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice – Sídlisko Ťahanovce už podpísal a odoslal riaditeľovi Magistrátu mesta Košice ako podklad na aprílové rokovanie mestského zastupiteľstva pri rokovaní o podanej petícii „Za záchranu lesa v Košiciach pri sídlisku Ťahanovce“ a prípadne aj pri rokovaní o osude uznesenia Mestského zastupiteľstva č. 779/2009. S pozdravom. JUDr.Cyril Betuš starosta“ Nevadilo mi, že ste žiadosti nevyhoveli. Čomu nerozumiem, sú dátumy. Vy ste moju požiadavku označili za bezpredmetnú ešte deň pred Vašim podpisom uznesenia, t.j. 19. marca. Môžete to prosím vysvetliť? S pozdravom: K. Labaš

	Auto- vraky odstavené na parkovisku pri našej pošte     Posledná zmena: 17.6.2010, 08:29   Autor: mijo8   Odpovedí: 1
	Pekné ránko pán starosta, na parkovisku pri našej pošte sú odstavené 2 autá, ktoré sú zjavne nepojazdné, bez okien a bez ŠPZ. Poprosím Vás o možnosť zistenia majiteľov automobilov a následne odtiahnutia. Nereprezentuje to v pozitívnom svetle našu Mestskú časť.Rád by som to ihneď realizoval ja sám, ale bežím do práce. Ďakujem S pozdravom Ing. Miloš Ihnát poslanec Miestneho zastupiteľstva

Problematika detského ihriska na Viedenskej ulici     Posledná zmena: 16.6.2010, 15:55   Autor: mijo8   Odpovedí: 1

Pekný deň, nedá mi, aby som ako poslanec nášho Miestneho zastupiteľstva nenapísal niekoľko viet a vyjadrení na nekonečný príbeh, ktorý zažívam s opravou a udržiavaním detského ihriska na Viedenskej ulici. Zariadenia na tomto detskom ihrisku sú také aké sú ( nespĺňajú európsky štandard),ale zatiaľ žiadne iné nemáme. Je potrebné ich udržiavať a opravovať. Osobne som z detského ihriska minule odniesol ťažkú drôtenú tabuľu oplotenia, kde bola tak zdeformovaná,že hrozil aj možný úraz našich detí. Deti tú ťažkú tabuľu oplotenia ťahali po dlažbe celého detského ihriska.Ďalej niekoľko krát som osobne upozorňoval Miestny úrad a naposledy kvalitnou fotodokumentáciou aj nášho pána starostu, že takto zariadenie na hranie sa a rozbitá lavička vyzerať nesmú. Verím len, že po tejto interpelácii sa môj nekonečný príbeh konenčne skončí a zasvieti na lepšie časové obdobie. Preto Vás prosím pán starosta, aby zariadenia, kde trčia aj klince, šmýkačka drží len na jednej strane a lavička vyzerá ako zariadenie z jedného Košického nemenovaného sídliska sa opravili a naďalej slúžili našim občanom.V rozpočte sme spoločne počítali aj s takouto situáciou.Poslanci sme rozpočet prijali.Je potrebné podotknúť, že zariadenia neničí ani starosta , ani Miestny úrad ani naši poslanci, ale neprispôsobivá mládež. S pozdravom Ing. Miloš Ihnát poslanec Miestneho zastupiteľstva

KRIŽOVATKA     Posledná zmena: 13.6.2010, 18:59   Autor: jirkoke   Odpovedí: 0

Slovensko si samo sebe dalo obrovskú šancu na RENESANCIU. Volebný výsledok ale nie je víťazstvom. Volebný výsledok je iba šancou. NAŠA VLASŤ sa dostala na križovatku a je iba na ľuďoch, ktorí dostali od nás mandát, akým smerom sa vydajú. Sú iba dve cesty. Jedna bude znamenať po 4 rokoch reinkarnáciu komunizmu, ktorý sa dnes po 40+20 rokoch nachádza v kóme. Tá druhá prosperitu a výrazné zlepšenie života. Prvé čo by mali urobiť všetky strany, ktoré pôjdu do vlády je očista. Očista vo vlastných radoch, zbavenie sa všetkých tvárí minulosti, ktoré svojim správaním umožnili reinkarnáciu komunizmu v podobe predošlej vlády. SDKÚ-DS má v osobe Iveta Radičovej správneho lídra, ktorý má ale okolo seba nesprávny ansámbl. Ak Iveta dokáže eliminovať staré páky ( Dzurinda, Mikloš atď. ) a neskôr ich nehradiť novými ľuďmi blízkymi jej naturelu má vyhraté. Čaká ju ale ťažký boj. Držíme jej v tom palce a v NAŠOM MESTE jej budeme pomáhať, tak aby páni Novotný, Vargovčák, Pajtáš a Petrvalský odišli čím skôr na smetisko dejín a nahradili ich dnes obyčajní členovia, ktorým záleží na rozvoji NÁŠHO MESTA viac ako na kradnutí verejných zdrojov. KDH má v osobe Jána Fígeľa správneho lídra, ktorý má ale okolo seba nesprávny ansámbl. Ak pán Fígeľ dokáže eliminovať staré páky ( Hrušovský, Lipšic atď. ) a neskôr ich nehradiť novými ľuďmi blízkymi jeho naturelu má vyhraté. Čaká ho ale ťažký boj. Držíme jej v tom palce a v NAŠOM MESTE jej budeme pomáhať, tak aby páni Knapík, Čečko, Cengeľ, Dečo a atď. odišli čím skôr na smetisko dejín a nahradili ich dnes obyčajní členovia, ktorým záleží na rozvoji NÁŠHO MESTA viac ako na kradnutí verejných zdrojov. MOST-HÍD má v osobe Bélu Bugára správneho lídra, ktorý má ale okolo seba nesprávny ansámbl. Ak Béla dokáže eliminovať staré áno-smerácke páky, ktoré sa mu nasáčkovali do strany a neskôr ich nehradiť novými ľuďmi blízkymi jeho naturelu má vyhraté. Čaká ho ale ťažký boj. Držíme jej v tom palce a v NAŠOM MESTE mu budeme pomáhať, tak aby páni Sidor, Mata, Jano a atď. odišli čím skôr na smetisko dejín a nahradili ich dnes obyčajní členovia, ktorým záleží na rozvoji NÁŠHO MESTA viac ako na kradnutí verejných zdrojov. SaS má v osobe Richarda Sulíka správneho lídra a čoskoro uvidíme, aký ansámbl sa mu podarilo zostaviť. Na forme výberu si dali záležať viac ako Béla, takže sa dá očakávať, že by to mohlo byť fajn. V NAŠOM MESTE mu budeme pomáhať tak, aby priestor dostali dnes obyčajní ľudia , ktorým záleží na rozvoji NÁŠHO MESTA viac ako na kradnutí verejných zdrojov. JE TO NAŠE MESTO je pripravené pomáhať IVETE, JÁNOVI, BÉLOVI A RICHARDOVI. Pre túto chvíľu drobnou radou. Dostali sme sa na križovatku a sú iba dve cesty. Cesta pýchy a cesta pokory. http://tajomstva.org/spiritualita-a-nabozenstva-osobnosti/pycha-a-pokora/

Témy: 617   Strán: 62   [ Predchádzajuca | 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 | Ďalšia ]   Zoznam všetkých diskusií

  Nové témy
  Nové odpovede